Vedci vytvorili „genetický softvér“ baktérie a transplantovali ho do hostiteľskej bunky. Výsledný mikrób sa tak správal spôsobom, ktorý úplne riadila syntetická DNA.
Výsledok mnohí pokladajú za významní míľnik vedy, iní vedci však varujú pred mnohými nebezpečenstvami spojenými so syntetickými organizmami. Niektorí si dokonca myslia, že negatíva prekonajú pozitívne aspekty objavu. Vedci však veria, že sa im podarí vytvoriť bunky schopné produkovať lieky a palivo, či dokonca absorbovať skleníkové plyny.
Známy genetik Craig Venter a jeho kolegovia spojili metódu syntetického genómu a transplantácie genetickej informácie medzi baktériami a vytvorili „syntetickú bunku“. Venter to prirovnal k tvorbe nového softvéru.
Vedci skopírovali existujúci genóm baktérie. Zistili genetický kód, ktorý potom chemickými mechanizmami syntézy znova vytvorili. „Potom sme mohli vybrať syntetický chromozóm a transplantovať ho do inej bunky,“ povedal Venter. „Bunka sa po prijatí kódu zmení na organizmus, ktorý je v transplantovanej informácii zakódovaný.“
Nová baktéria sa viac ako miliónkrát skopírovala a všetky kópie obsahovali a boli riadené syntetizovanou DNA.
Venter a jeho kolegovia dúfajú, že sa im podarí vytvoriť novú baktériu, ktoré bude mať množstvo užitočných funkcií. Bunky by mohli byť začiatkom novej priemyselnej revolúcie. Ak by sme skutočne mohli vytvoriť čokoľvek, mali by sme dostatok oleja a prestali by problémy s ničením životného prostredia oxidom uhličitým. Technológia by tiež znamenala možnosť výroby nových liekov.
Kritici si však myslia, že výhody syntetických organizmov nie sú dostatočné. Helen Wallaceová z organizácie Genewatch, ktorá monitoruje vývoj genetických technológií povedala, že syntetické baktérie môžu byť nebezpečné. „Nové organizmy v prostredí môžu spraviť viac škody než účinku,“ povedala BBC. „Ak ich umiestnite do znečisteného prostredia, v skutočnosti pridávate len inú formu znečistenia. Nevieme odhadnúť, ako sa tieto organizmy budú správať.“
Wallaceová obviňuje Ventera, že potenciálne nevýhody bagatelizuje. „Nie je Boh,“ povedala. „Je v skutočnosti veľmi ľudský. Snaží sa získať čo najviac peňazí za svoju technológiu a robí všetko pre to, aby zabránil potenciálnym obmedzeniam jej využitia.“
Venter naopak tvrdí, že podnecoval diskusiu o riadení v tejto relatívne novej vedeckej oblasti a o etických dopadoch využitia technológie. „V roku 2003, kedy sme vytvorili prvý syntetický vírus, sa etické otázky dostali až do Bieleho domu. Záleží nám na debate, ktorej sa určite chceme zúčastniť.“
Gos Micklem, genetik z univerzity v Cambridge, povedal, že objav je skutočne prelomový. Podľa jeho slov ale už aj dnes existuje množstvo jednoduchých, lacných a overených techník pre genetickú modifikáciu mnohých organizmov. Preto sa podľa neho dnes nový prístup nedokáže presadiť.
Etické otázky tak ostávajú stále otvorené. Na jednej strane môžu syntetické organizmy hroziť bioterorizmom nesmiernych rozmerov, na druhej strane už najbližšie leto by sme mohli získať očkovaciu látku proti chrípke vyrobenú práve z umelých organizmov.
Zdroj: eQuark
